Rozúčtovanie nákladov na teplo v bytových domoch.

28.10.2012

Najväčšiu položku spravidla v nákladoch na bývanie v bytoch tvoria náklady na teplo. Ide niekedy až o 60% z celkových nákladov spojených s užívaním bytov. Byty a nebytové priestory nie sú samostatné spotrebiče tepla, nie sú navzájom medzi sebou tepelne izolované. Často sa stáva, že rozlohou rovnaké byty v jednom dome platia za teplo násobne rozdielne sumy a medzi vlastníkmi vznikajú spory.
Hlavným problémom pri rozúčtovaní nákladov za teplo je najmä to, že skutočnú spotrebu tepla v jednotlivých bytoch merať nedokáže žiadny existujúci merač tepla. Pri teplotných rozdieloch medzi bytmi dochádza k prestupu tepla medzi nimi. Ak má niekto v byte vypnuté všetky radiátory, väčšinou sa v byte udrží teplota nad 16oC a v zateplených domoch nad 18oC. Ide samozrejme o prestúpené teplo od susedov. To znamená, že takéto byty využívajú nielen teplo, ktoré dodávajú radiátory, ale aj to, ktoré prišlo cez steny a naopak.

Merače tepla sa používajú ako fakturačné meradlá, ak sú inštalované na pätách bytových domov. Vtedy hovoríme o meraní spotreby. Spotrebičom tepla je tak bytový dom ako celok. Ak by bola spotreba tepla nulová, tak vnútorná teplota v bytovom dome by sa po určitom čase vyrovnala s vonkajšou. Ak sú takéto merače namontované vo vnútri bytového domu ? na bytových odbočkách, nemôžeme už hovoriť o fakturačných meračoch, pretože sledujú len jednu z mnohých ciest, ktorými sa teplo do bytov dostáva. Ak sa v niektorom byte nameria nulová spotreba, neznamená to, že nespotreboval nijaké teplo. Nulová spotreba znamená, že konkrétny byt dokázal sto percent svojej potreby tepla uspokojiť príjmom tepla cez steny bytu pričom bytový merač tepla prijaté teplo cez steny nezaznamenal. Namerané GJ alebo MWh na elektronických meračoch tepla majú potom presne ten istý význam, ako dieliky na pomerových rozdeľovačoch. Ide len o pomocné namerané veličiny. Kto ich má najmenej, nemusí šetriť najviac a naopak.

Mnohí však veria absolútnym číslam a chcú náklady rozpočítavať len podľa nameranej spotreby na bytových meračoch tepla. Pár bytov potom platí veľa a ostatní šetria. Kde sú merače tepla, neznamená ešte, že sa náklady na teplo vyúčtujú spravodlivo. Bytové merače tepla môžu tak plniť len funkciu pomerových rozdeľovačov. V bytovom dome dokáže o dva stupne chladnejší byt prijať až 60 % tepla na základe prestupu tepla z okolitých bytov. Cenu nákladov na teplo tvoria dve zložky: fixná ? poplatok za prevádzkovanie zdroja tepla a jeho údržbu a variabilná ? podľa spotreby. Spotreba sa rozpočítava podľa m2 vykurovanej plochy bytu a podľa nameraných hodnôt na meračoch tepla. Najväčšie diskusie sa vedú okolo ich vzájomného pomeru. Pre bytové domy kde sú nainštalované merače tepla vydal úrad pre reguláciu sieťových odvetví novú vyhlášku URSO č. 358/2009. Samozrejme znovu umožnil vlastníkom dohodnúť sa inak, a tým znevýhodniť najmä tých, ktorí bývajú v krajných bytoch.

Oproti pôvodnej vyhláške, keď sa mali v bytových domoch s namontovanými meračmi rozpočítavať náklady na spotrebu tepla v pomere 30% základná zložka (podľa m2 vykurovanej plochy bytu) 70% spotrebná zložka (podľa nameraných hodnôt na meračoch tepla), je nový pomer 60% podľa m2 vykurovanej plochy ku 40% podľa nameraných hodnôt prínosom najmä pre bytové domy s elektronickými pomerovými rozdeľovačmi a bytovými meračmi tepla a pre zateplené domy. Zmeny v spôsobe rozpočítania tepla však odmietajú tí vlastníci bytov, ktorí za teplo platia málo. V bytových domoch, kde je podiel "nadmieru spokojných" vlastníkov bytov, nie je možné presadiť akúkoľvek zmenu v spôsobe rozúčtovania nákladov na teplo.


Späť